Pool Panic má skvelý námet, jeho pretavenie do hernej verzie biliardu v reálnom svete má veľký potenciál a spočiatku ho napĺňa. No v momentoch, keď sa chce začať rýpať v trpezlivosti hráča a nasadí ťažšie zvládnuteľné puzzle, bude strácať entuziazmus nejeden záujemca. Fantázia autorov bude kompenzovaná čoraz nižším percentom úspešnosti a mnohí hráči neprídu ani do polovice. Zatiaľ čo úvod s hrou ma úplne nenadchol, potom prišla fáza vychutnávania si každého levelu (má ideálnu dĺžku – dáte si jednu-dve partie na dobrú noc či ráno), no koniec recenzovania sa nesie v rovine kritiky aj ťažších chvíľ. Lebo autori možno prepásli príležitosť sprístupniť hru oveľa väčšiemu publiku a nielen tým, čo si idú raz za čas do krčmy či klubu zahrať.